_______________________ Kresťanský zbor |
Začiatky bratského hnutia v Bratislave sú nerozlučne spojené s menom a prácou Fredericka Butchera a jeho manželky Mary Kate, rodenej Thorpeovej. Do Bratislavy prišli v októbri 1900. Začiatky ich práce boli veľmi ťažké. V Rakúsko-Uhorsku bola mimocirkevná „náboženská propaganda“ prísne zakázaná. V meste sa hovorilo troma rečami: po nemecky, maďarsky a slovensky. Ubytovali sa v hoteli a hneď na kolenách prosili o Božie vedenie. I neskôr často chodievali na hrad a tam sa modlievali za spásu obyvateľov mesta. Pracovali ticho a skromne, nesúc ľuďom jednoduché svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi - najprv po nemecky. Postupne sa učili po slovensky, aby mohli zvestovať evanjelium prostým slovenským obyvateľom. V robotníckej štvrti si najali neveľký byt, do ktorého pozývali hostí a najmä deti. S nimi sestra Butcherová pri malom harmóniu spievala duchovné piesne. Veľa času venovali návštevám chorých v nemocniciach, rozhovorom a rozdávaniu evanjelizačnej literatúry, hlavne malých traktátov. Prvých päť rokov práce neprinieslo takmer žiadne viditeľné ovocie. Ale Pán sa priznal so svojím požehnaním k ich láske k Nemu i ľuďom, aj k vernosti a vytrvalosti, v ktorej túto skromnú prácu konali. Ona v priebehu rokov prispela k vzniku niekoľkých desiatok bratských zborov na Slovensku. Prvý bratský krúžok vznikol v byte Butcherovcov na Vysokej ulici r. 1906. Postupne vznikali krúžky a skupiny bratských veriacich aj v iných miestach na Slovensku i na Morave. Za 1. svetovej vojny v r. 1914 až 1919 boli Butcherovci v Anglicku. Po vzniku Československej republiky sa vrátili do Bratislavy a pracovali tu ďalších 16 rokov až do r. 1935, kedy sa definitívne vrátili do Anglicka. Tu zosnuli - sestra r. 1938 a brat r. 1955. Ich tridsaťročná práca v Bratislave a na Slovensku priniesla hojné ovocie v spasení ľudí a v budovaní bratských zborov.  História Kresťanského zboru v Rači je nerozlučne spojená s históriou bratislavského zboru. Dedina sa vtedy volala Račištorf. Už pred rokom 1900 tu začala schádzať malá skupinka znovuzrodených ľudí k uvažovaniu Božieho slova a modlitbám. Do nej patrila i rodina Samuela Marhofera staršieho. Pri návšteve nemocnice sa brat Frederick Butcher zoznámil s týmto mužom, ktorý od neho ochotne prijímal evanjelium i spôsob zhromažďovania veriacich. V ich domácnosti bolo prvé zhromaždenie kresťanského bratského zboru v Račištorfe. K zboru sa postupne pripojili rodiny Böhmová a Gschwengová, rodina Gottlieba Wenzla a Alžbeta Wenzlová s deťmi. Syn Alžbety Wenzlovej Michal Wenzl prijal Pána Ježiša ako devätnásťročný v roku 1906. Kresťanský zbor v Račištorfe sa rozširoval a bola preň potrebná väčšia miestnosť pre zhromažďovanie. Konrád Gschweng starší ponúkol vo svojom dome na tento účel najkrajšiu izbu. V jeho dome bolo zhromaždenie asi dvadsať rokov, potom v dome jeho syna Eduarda Gschwenga, nakoniec v dome jeho vnuka Miroslava Greguša, až kým zbor nezískal samostatnú miestnosť. Pred prvou svetovou vojnou sa do Račištorfu prisťahoval Andreas Labudík, ktorý patril medzi prvých absolventov biblickej školy v Berlíne. Počas vojny slúžil veriacim v račianskom zbore a jeho okolí. Bol ťažko chorý na tuberkulózu - preto nemusel narukovať. Odišiel k Pánovi v roku 1933 vo veku 46 rokov. Na jeho svedectvo sa obrátil Johann Hierweg; jeho najstarší syn Jaroslav bol donedávna starším račianskeho zboru. Po vojne pribúdali do zboru v Rači nové rodiny - Vyhnánková, Rukriegelová, Vašková a ďalšie. Frederick Butcher viac ako tridsať rokov hlásal evanjelium v Bratislave a jej okolí. Do Rače chodil pravidelne každý druhý týždeň v stredu na biblické zhromaždenie. Pred začiatkom zhromaždenia sa snažil navštíviť každú rodinu i keď návšteva niekedy trvala len 15 minút. V láske usmerňoval všetkých veriacich. V službe mu verne pomáhal brat Andreas Labudík z z Muschdorfu pri Šamoríne. Po jeho smrti sa stali staršími zboru Gottlieb Wenzl a Michal Wenzl (neboli príbuzní, len menovci) a neskôr Johann Hierweg. V týchto rokoch sa do Račištorfu prisťahovali rodiny Zimmermannová a Schwarzová. V račianskom zbore sa v štyridsiatych rokoch schádzalo 50 - 60 veriacich. Cez druhú svetovú vojnu zbor v Rači rástol i keď nemecký nacionalizmus prenikol aj medzi veriacich. Po vojne bol zbor ochudobnený o nemecké rodiny, ktoré boli násilne vyvezené. V zbore ostali Michal Wenzl, Johann Hierweg a Pavel Böhm. Pribudli dvaja mladí bratia: Jozef Tichý a Július Dindžík, ktorí si vzali manželky z račianskeho zboru. V rokoch 1950-70 pribudli do zboru Hauskrechtovci a Tomanovičovci a niekoľko sestier. Žil tu Eduard Wenzl, syn Gottlieba Wenzla, s manŽelkou Františkou a synom Eduardom. V tomto čase navštevoval pravidelne zbor v Rači Ján Siracký. Do Rače sa v šesťdesiatych rokoch prisťahoval brat Jaroslav Hierweg, vnuk Konráda Gschwenga, s manželkou a deťmi. V posledných tridsiatich rokoch sa do zboru prisťahoval Ľubomír Vyhnánek, ktorý sa oženil s Helenou Hierwegovou (pravnučkou Konráda Gschwenga) a do zboru pribudla rodina Kocmundovcov, Kozárovcov, Bartošíkovcov, Útlych a ďalší. Napriek tomu, že sa satan snažil veľakrát rôznym spôsobom zmariť Božie dielo, milostivý Pán Boh zachoval kresťanský zbor v Rači aj potomkov z rodín, s ktorými svoje dielo v tejto dedine začal. |
